Po prvych troch ordinarnych prispevkoch o hrach, som sa rozhodol uverejnit svoju druhu poviedku, ktoru som napisal. Fanusikovia Half-Life urcite budu vediet..

Freeman Portifex

Doctor Freeman zastal autom pri zavore a do budky cez okienko podal identifikacnu kartu straznikovi. "Dobry den pan Freeman, aky ste mali vikend? Idete trochu neskor, zvlastne, donieslo sa mi, ze dnes sa bude diat nieco velke, priamo, no ved viete kde." "Vsetko v poriadku, mozete ist". Presiel okolo pevneho vysokeho plotu pri ktorom stal napis: "Prisne strazeny vojensky objekt" Nove Mexiko. Zastal pri uzavretom sklade pred ktorym stali dvaja vysoky vojaci. Freeman bol len o trosicku nizsi. "Dobry den doctor Freeman. Prosim prilozte na konzolu svoju ruku". Zariadenie zapipalo a otvorila sa cast brany do skladu. Freeman vosiel dnu. Na prvy pohlad to zvnutra vyzeralo ako nejake vyrobne centrum zbrani ci nejakych beznych vojenskych technologii a bol tu aj velky sklad. Vsetko bolo moderne a takmer vylucne cerveno-strieborno-biele. Vacsinu priestoru zaplnali montazne linky prepojene s velkymi generatormi, v ktorych vznikali rozne casti moderne vyzerajucich dielov, ako sa dalo usudit pouzitelnych na konstrukciu obrnenych vozidiel, zbrani, ci lahkych lietadiel . Freeman vedel, ze sa nejedna o diely pouzivane armadnymi zlozkami, ale o materialy vyuzivane vyhradne experimetalne. Po lavej strane bola plexisklom oddelena chodba, po ktorej doctor pokracoval na koniec haly. Po prejdeni okolo senzorov na stene, vzdialenych asi pat metrov od konca, sa otvorili dvere na mieste, kde bola predtym rovna stena. Vosiel do velkeho hangaru, v strede ktoreho stala vojenska stihacka, s lavou stranou rozobratou na diely, pod starostlivostou inzinierov.
Presiel popri vysokozdvyznych vozikoch a zabocil do lavej chodby. Po pravej strane sa nachadzala kontrolna budka, kde mu zriadenec po oscanovani tvare podal dalsiu identifikacnu kartu. Freeman zabocil do dveri v lavo, kde boli v rohu predajne automaty. Vlozil do jedneho z nich kartu, ktoru mu dal zriadenec, dvere automatu sa otvorili a vnutri prekvapujuco neboli sladkosti ani pristroj na vyrobu napojov ale mala miestnost vyzerajuca ako vytah. Doctor vstupil dnu, stlacil 1 z 2 tlacitok, dvere automatu sa zavreli a vytah zacal klesat. Asi po 20 sekundach zastal. Dvere sa otvorili a Freeman vstupil do obrovskej haly, moderne vybavenej, ktora sa nachadzala pomerne hlboko pod zemou. Vsade okolo prechadzali vedci v bielych plastoch ocividne sa ponahlajuci do svojich laboratorii, pri vstupoch stali ochrankari v modrociernych vestach. Vladny fyzik Freeman zamieril doprava a za sklennymi informacnymi tabulami sa nachadzala podzemna vlakova stanica, na ktorej cakal volny vagon, ktorych tu bolo niekolko, na 4 radoch kolajnic odbacajucich do inych tunelov. Stupil na platformu, na to sa dvere vlaku sa otvorili a tak hned vosiel dnu. V podzemke uz boli 2 vedci. Vlak sa pohol. Vosiel do tlmene osvetleneho tunelu, presiel okolo dalsej platformy na ktorej sa ochrankar v modrom pokusal otvorit zablokovane dvere. Presli okolo heliportu pod vychodom vytesanym v skalach. Pohlad, ktory sa vzapati naskytol bol fascinujuci. V hale niekolko vedcov obsluhovalo akesi teleportacne a energeticke zariadenia a mechanicky robot nakladal bedne do vagona vlaku. Presli okolo 4 sil s radiacnou latkou nalavo, napravo prechadzal dalsi vlak. Az nakoniec prisli ku koncu tunela. Tu zacal vlak klesat nizsie. Pokracoval uzkou chodbou s elektrickym vedenim a akymisi plynovodmi. Nakoniec vosiel do kratkeho tunela a po vyjdeni zastal na platforme, tunel pokracoval dalej. O chvilu prisiel ochrankar a otvoril dvere. Freeman vystupil. Dvere sa zavreli a vlak s 2 vedcami pokracoval dalej. "Hej, Gordon! Rad ta vidim, ides trochu neskor. Ked skoncis s tym otravnym testom, tak si mozeme zajst na pivo" pozdravil ho ochrankar. Presli po moste ku masivnej brane, ochrankar natukal kod, dvere sa otvorili a Gordon Freeman vosiel. V malej hale ho privital dalsi ochrankar. "Barney, musime urobit nieco s tym alarmom, zase nefunguje" rozpraval ochrankarovi v hale akysi vedec. "Á, Gordon Freeman, rad vas vidim." Doctor pokracoval chodbou dalej az prisiel k odbocke do prava, nuz zabocil. Drzal sa hnedeho pasu na stene az kym neprisiel do ubikacii. Obliekol si plast, zasiel na toaletu a vstupil do miestnosti, kde si po stlaceni tlacitka vzal svoju protiradiacnu kombinezu. V jedalni sa najedol, kupil si kolu, vypil ju a pokracoval az k chodbe so zelenym pasom. Presiel 2 bezpecnostnymi previerkami az prisiel k vytahu. Vedec vedla neho mu prizvukoval "Prosim, neobtazujte ma v case testu." Druhy mu po vyjdeni z vytahu zanietenym no zaroven odmietavym a nervoznym tonom vravel "Budeme sa rozpravat az po teste"." Prosim, respektujte nutnost koncentracie na experiment." O chvilu uz stal v miestnosti experimentu vo svojom protiradiacnom obleku. "Gordon ako vies, dnes prebehne najdolezitejsi test s nasimi teleportacnymi pokusmi s planetou Xen, ktora sa nachadza v inom casopriestore. Vies co mas robit Gordon." Doctor Freeman vysiel po rebriku a na pokyn vedca v riadiacej kabine stlacil cerveny istic. Zariadenie v miestnosti sa zaplo. "Druha faza nastane za 3,2,1, teraz." Gordon zosiel dolu a postavil sa k pristupovej casti ku zariadeniu. "Tretia faza sa zapina - teraz". Z podlazia vystupal vytahom vozik. "Gordon posun vozik k teleportu teraz." Gordon posunul vozik do energetickych ciar teleportu a ten vybuchol. Vsetko sa zacalo triast, Freeman spadol na zem a z toho co videl, jasne usudil, ze sa nejakym sposobom narusila stabilita teleportacneho priestoru. Videl luce zelenej energie ako sa prepadavaju do dimenzionalneho medzipriestoru, dovnutra a zasa spat. Skor nez sa stihol vobec pohnut, jeden z lucov ho zasiahol a on sa ocitol v tme. Citil ako dopadol na zem. Bol na Xene. Vzapati ho teleportovalo naspat do komplexu a videl tu skazu, rozbity teleport, kolegovia mrtvy a alarm konecne fungoval. Freeman este netusil aky radikalny dopad bude mat tento nepodareny test na buducnost ludstva a jeho sameho. Ani to, aku vyznamnu rolu v tom zohra on sam. Druha polovica jeho zivota sa prave zacala...